Stratení v čase
 kniha v predaji

-JK -

Slnko sa pomaly vynáralo na obzor, jeho zlatisté lúče sa dotýkali oceánu a farbili oblohu do jemných odtieňov ružovej a oranžovej. Dorota ležala vedľa Mareka pod prevráteným gumenným člnom, ktorý im slúžil ako provizórny prístrešok. Jej dych bol pravidelný, pokojný, no jej myseľ už dávno neoddychovala.
Otvorila oči a na okamih sa započúvala...

"Vieš, že keď som padal do vody, myslel som, že je to koniec?" Marekov hlas bol tichý, takmer zanikajúci v šepote vánku, ktorý sa pohrával s palmami nad ich hlavami. Sedeli oproti sebe na mäkkej zemi pokrytej suchým lístím, tvárou v tvár po toľkých dňoch samoty a strachu. Dorota hľadela na oceán, hoci tam nebolo nič. Cítila jeho prítomnosť, jeho...

Dorotu prebudil jemný šuchot v lese. Najskôr si myslela, že sa jej to len zdá – že je to len vietor preháňajúci sa medzi palmami. No keď sa zvuk ozval znova, tentoraz hlasnejší a naliehavejší, jej srdce začalo divoko biť. Prudko sa posadila, napätie v jej tele narastalo. Pozerala do polotmy, jej dych bol plytký a neistý. Ranné slnko sa...

Jemný vánok sa pohrával s lístím paliem, ktoré sa ticho kývali nad Dorotinou hlavou. Slnečné lúče sa predierali pomedzi koruny stromov a dopadali na piesok v jemných zábleskoch zlatistého svetla. Vzduch bol teplý, no prenikala do neho zvláštna vlhkosť, ktorá sa držala po búrke. Každý nádych bol nasiaknutý soľou oceánu, ktorý sa neúnavne rozbíjal o...

Dorota sedela na brehu, kolená pritlačené k hrudi, a pozorovala vlny, ktoré sa neúnavne lámali o piesok. Jej telo bolo unavené, no myseľ neprestávala pracovať. Po búrke, ktorá ju oddelila od Mareka, mala len málo možností. Nepoznaný ostrov ju neúprosne testoval. Každý krok znamenal výzvu a každý nový objav bol vykúpený hodinami driny.Na zemi vedľa...

Dorota si s vypätím síl razila cestu cez hustý porast, ktorý ju na každom kroku skúšal. Mokré listy sa lepili na jej pokožku, tráva ju škrabala po nohách, no ona neprestávala. Jej vnútorný hlas ju poháňal vpred. Po búrke, ktorá ju oddelila od Mareka a zanechala ju samu na tomto neznámom ostrove, neostávalo nič iné, len bojovať. Každý krok ju...

Dorota kráčala po piesočnatej pláži, jej nohy sa zabárali do jemného piesku, ktorý bol ešte mokrý od búrky. Každý krok bol opatrný, akoby sa bála, že pevná zem, ktorú tak dlho hľadala, zrazu zmizne. Slnko sa odrážalo od hladiny mora a vrhalo jemné odlesky na jej unavenú tvár. Na jej perách sa miešal slaný morský vzduch s chuťou sĺz, ktoré...

Dorota pevne zovrela okraj člna, jej ruky kŕčovito držali lano, ktoré už bolo premočené do posledného vlákna. Nespúšťala oči z obzoru, kde sa rysoval ostrov, akoby to bol zázrak. Bol tam, bližší a jasnejší než predtým. Každým metrom sa jeho obrysy stávali ostrejšími, a ona začala rozpoznávať jednotlivé detaily. Zelené svahy pokryté hustou...

Dorota sedela na dne člna, obklopená tichom, ktoré bolo rovnako ťaživé ako predchádzajúca búrka. Oceán sa konečne upokojil, jeho vlny sa kolísali pravidelným rytmom, no jej duša zostávala rozbúrená. Bola zmietaná medzi zúfalstvom a nádejou, medzi strachom a snahou nezblázniť sa. Slnko, ktoré sa predieralo cez ustupujúce mraky, osvetľovalo rozľahlé...