Vietor zavíjal ako besná šelma a čln, ktorý sa zmietal na oceáne, bol len hračkou v jej drápoch. Každý náraz vlny otriasal krehkým plavidlom, ktoré bolo len zúfalým pokusom prežiť. Dorota sedela na jeho dne, pevne zvierala mokré lano a bojovala nielen s prírodou, ale aj so zúfalstvom, ktoré jej zvieralo hrdlo.Marek sedel pri okraji člna a snažil sa...
Obloha sa zatemnila, akoby svet prestal existovať. Hviezdy, ktoré im predtým dávali aspoň slabú nádej, zmizli. Búrka sa rútila k nim ako neúprosný tieň, rýchla a neodvratná. Dorota cítila, ako jej srdce bije až v hrdle. Všetko sa triaslo – nielen čln pod ich nohami, ale aj jej duša. Každý závan vetra, každá kvapka dažďa, ktorá ju bodala do tváre,...
Čln sa kýval na rozbúrených vlnách, ktoré každou chvíľou naberali na sile. Marek a Dorota sedeli na jeho dne, pevne sa držali okrajov a snažili sa udržať rovnováhu, kým vietor okolo nich víril slanú vodu do vzduchu. Ich tváre boli napäté, oči upreté na obzor, kde sa valila mohutná temnota. Búrka bola blízko."Myslela som, že nás to obíde," povedala...
Obloha nad oceánom bola zahalená temnou čierňavou, ktorá ako ťažká prikrývka zahaľovala svet pod sebou. Búrka sa blížila, jej mračno sa prevaľovalo ako žijúce stvorenie, čo sa rozhodlo zničiť všetko, čo mu stálo v ceste. Marek a Dorota sedeli na dne člna, ktorý sa pomaly kolísal na nepredvídateľných vlnách. Vietor sa občas oprel do člna a priniesol...
Marek ležal na dne člna, s pohľadom upretým na tmavnúcu oblohu. Blesky osvetľovali vzdialený horizont a ich slabý záblesk občas na okamih ozdobil Dorotine unavené črty. Slnko už dávno zapadlo, no teplo sa stále držalo vo vzduchu, zmiešané s vlhkosťou a slaným pachom oceánu. Vietor naberal na sile, vlny sa zdvíhali a znova klesali, akoby ich chceli...
- JK -
Slnko sa nemilosrdne vyšvihlo na oblohu a začalo svoj obvyklý denný útok. Dorota sedela v člne, jej telo stále slabé, no jej myseľ už jasnejšia. Marek ležal neďaleko nej, jeho bledá tvár odrážala boj, ktorý zvádzal vo svojom vnútri. Tentoraz bol on ten, ktorého si osud vybral ako obeť.Dorota sa pozrela na rozrezanú plastovú fľašu, ktorú našli v...
Marek cítil, ako ho voda obopína, jej chlad prenikal cez každú bunku jeho unaveného tela. S pevne uviazaným lanom okolo pása plával smerom k Dorote. Jej telo bolo stále nad hladinou, no každý pohyb sa zdal menej koordinovaný, menej živý. Marek počul jej prerývané dýchanie – zvuk, ktorý v sebe niesol nevyhnutnosť a krehkú nádej."Dorota, drž sa!"...
Marekovo telo sa hneď z rána poddávalo únave, kým sa jeho myseľ v ktorej rezonoval jeho sľub Dorote, potácala na hranici vyčerpania a zúfalstva. Nakoniec zavrel oči. Slzy smädu a hladu sa zmiešali s hrejivým, lepkavým potom. Do toho ticha, prerušovaného len jemným šumením vĺn, ho vtiahla útecha spánku.Vo sne kráčal známou ulicou. Letné popoludnie,...
Slnko, opäť neúprosný boj o prežitie, vyšvihlo sa na oblohu ako nemilosrdný sudca. Oceán sa blyšťal ako tekuté zlato, no táto krása bola pre Mareka a Dorotu len ďalším výsmechom. Slaná voda všade naokolo, ale ani kvapka, ktorá by ich zachránila. Každý pohyb bol bolestivý, každý nádych cítili ako záťaž.Dorota ležala na dne člna, prikrytá roztrhanou...