Dnes je štrnásty deň. Streda. A niekedy mám pocit, že každý deň tu má svoj vlastný zvuk. Dnes to bol zvuk vnútornej ozveny. Tá tichá, neodbytná otázka, ktorá sa mi prehrávala v hlave znova a znova: Čo tu vlastne robím?Prešlo už takmer štrnásť dní. Dva týždne, ktoré nie sú málo, ale ani veľa. A ja sa cítim, akoby som sa...
Ráno bolo ako každé iné. Chladné, tiché, voňajúce starým drevom, dezinfekciou a zvláštnou zmesou nádeje a únavy, ktorá visela vo vzduchu ako hmla nad dolinou. Predná Hora spala so mnou a zároveň proti mne. Každý nový deň tu bol dar aj trest – ako keby si život skúšal, či to so mnou ešte má zmysel. Vstal som bez výčitiek, ale...
Preto treba poctivo pristupovať k liečbe, Jakub. Inak si rozhodíte život. A pozor na alkohol.
V tento deň mi terapeut po kontrole denníka napísal jednu krátku vetu:
Ráno som sa prebudil do ďalšieho dňa v tomto zvláštnom svete, ktorý mi stále pripadal ako niečo medzi trestom a terapiou. Sobota – druhý víkend na Prednej Hore, druhý víkend v znamení nudy a opakujúceho sa cyklu, ktorý ma pomaly ubíjal. Nikdy som nemal rád stereotyp. Rád som mal vo veciach systém, ale nie ten, ktorý ma dusil, ktorý mi...
"Nepotrebujem vyhrať nad svojou závislosťou jedným veľkým víťazstvom. Stačí mi vyhrať každý deň znovu a znovu."
Ak by som spočítal všetky myšlienky, ktoré mi za ten čas prešli hlavou, bolo by ich viac ako sekúnd, ktoré som tu strávil. Každá jedna sa ma snaží presvedčiť o niečom inom – zostaň, odíď, bojuj, kašli na to. Dnes ráno som urobil rozhodnutie, ktoré som cítil ako jedno z mála správnych. Požiadal som primára o rozhovor.Nebolo to len tak....
Niekedy sa odpovede na dôležité otázky vynárajú pomaly. Neprídu v momente, keď ich niekto položí, ale v tichu, keď človek zostane sám so svojimi myšlienkami.Dnes som v denníku odpovedal terapeutovi na otázku, ktorú mi napísal ako reakciu na môj včerajší denník: "Ako plánujete fungovať v budúcnosti, Jakub?"Tá otázka mi vŕtala v hlave už od chvíle,...
Utorok. Šiesty deň. A ja uvažujem o konci.Nie preto, že by som to chcel ihneď vzdať, ale preto, že mám pocit, že tu nevydržím celé dva mesiace. Zdá sa mi to príliš dlhé. Ak mám byť úprimný, už teraz si myslím, že som si z tohto pobytu zobral dosť. Ale je to naozaj pravda? Alebo sa len snažím utekať skôr,...