Tma už zahalila ostrov, keď si Marek s Dorotou pochutnávali na kraboch opečených na slabom ohni. Dnes ho presunuli bližšie k vchodu do jaskyne, kde sa cítili bezpečnejšie. Plamene jemne tancovali a vrhali dlhé tiene na kamenné steny. Vzduch bol teplý, no obaja sa podvedome držali bližšie pri ohni, akoby ich chránil pred neznámym, čo sa skrývalo v...
Marek pevne zovrel v ruke dlhé drevo, ktoré si v noci vybrúsil o kameň do špicu. Nebolo to dokonalé, ale aspoň mal pocit, že nie je úplne bezbranný. Jeho myšlienky sa točili okolo včerajšej noci – tie zvuky, to čudné praskanie a pocit, že ich niečo sleduje. Nech to bolo čokoľvek, nemohol to ignorovať.Urobil pár krokov k džungli, ale niečo...
Marek pohodil do ohňa ďalší kus dreva a plamene zasyčali, keď sa chytili nového paliva. Sedel s kolenami pritlačenými k hrudi, ruky mal natiahnuté k teplu ohňa, ale jeho oči boli neustále upreté na džungľu pred nimi. Hoci sa z lesa už neozvali žiadne zvuky, napätie viselo vo vzduchu ako ťažký závoj.Dorota sedela vedľa neho, rovnako ticho, zabalená...
Tma na ostrove nikdy nebola úplne čierna. Hviezdy sa odrážali na pokojnej hladine oceánu a mesiac vrhal striebristé tiene na palmy. No aj tak v noci všetko pôsobilo inak – tajomnejšie, nepredvídateľnejšie.
Marek ležal na pláži, ruky prekrížené za hlavou, a pozoroval oblohu. Vedľa neho sa ozývalo tiché praskanie ohňa, ktorý udržiavali slabý, aby ich...
Marek sa opieral o veľký balvan na okraji pláže a zamyslene sledoval oceán. Vlny sa lenivo prevaľovali cez piesočnatý breh, voda bola dnes pokojná – akoby mu sama naznačovala, že práve teraz je ten správny čas začať.
Marek sa pomaly vracal z výstupu na vysokú skalu. Každý deň tam chodieval, aby skontroloval horizont – aby sa presvedčil, či sa v diaľke neobjaví záchrana. Pri poslednej búrke musel túto svoju rutinu na pár dní prerušiť, ale dnes sa tam vrátil. Nádej v ňom síce stále žila, no zakaždým, keď sa pozrel na nekonečný modrý oceán bez jediného náznaku...
Dorota a Marek sedeli na pláži, len pár krokov od jemne šumiaceho oceánu. Po búrke, ktorá ich pred pár hodinami uväznila v jaskyni, prišlo pokojné obdobie – teplo, jasná noc a hviezdne nebo, aké nikdy predtým nevideli.Dorota sa natiahla na piesku, prstami prechádzala po jemných zrnkách a občas ich nechala presypávať medzi prstami. Marek sedel vedľa...
Dorota stála na útese, mierný vánok jej čechral ešte vlhké vlasy a slnečné lúče jej hladili pokožku. Voda v jazierku na útese sa leskla ako čerstvo vybrúsený drahokam. Bola priezračná, naplnená dažďovou čistotou, ktorá priam lákala na dotyk, na ponorenie sa do jej hladkého objatia.Marek stále držal jej ruku, jeho prsty boli pevné, ale nežné, akoby...
Ticho.To bolo prvé, čo sa vkradlo do jaskyne po nekonečných hodinách burácania búrky. Hoci vonku stále doznievalo jemné kvapkanie dažďa, silné vetry utíchli, blesky už nepretínali oblohu a hromy sa stratili v nekonečných diaľkach oceánu.Dorota ležala schúlená v Marekovom náručí, obaja hlboko ponorení v spánku, ktorý si vybojovali po vyčerpávajúcom...
Jaskyňa bola teraz ich útočiskom. V jej útrobách sa Marek s Dorotou ukrývali pred neúprosnou búrkou, ktorá už dlhé hodiny – možno dni – neprestajne zúrila vonku. Nebo bolo čierne, dážď padal v nekonečných prúdoch a vietor sa preháňal po ostrove s divokou silou.Oheň v jaskyni stále horel, ale jeho plamene sa už chveli v posledných zábleskoch tepla....