66. Odhodlaní

Tma už zahalila ostrov, keď si Marek s Dorotou pochutnávali na kraboch opečených na slabom ohni. Dnes ho presunuli bližšie k vchodu do jaskyne, kde sa cítili bezpečnejšie. Plamene jemne tancovali a vrhali dlhé tiene na kamenné steny. Vzduch bol teplý, no obaja sa podvedome držali bližšie pri ohni, akoby ich chránil pred neznámym, čo sa skrývalo v džungli.Dorota prežúvala sústo a mlčky sledovala Mareka. Už dlhé minúty premýšľal, zamyslene pozeral do ohňa a iba občas si kusol do mäsa. Videla, že v jeho hlave sa odohráva niečo dôležité."Tak už mi konečne povieš, čo si tam videl?" spýtala sa potichu.Marek pomaly prehltol a upriamil na ňu pohľad. V jeho očiach sa odrážali plamene, ale aj nepokoj."Nie som si istý," začal. "Ale bolo to zvláštne. Stopy... neboli ako tie, čo by zanechal človek alebo bežné zviera. Boli rozmazané, akoby sa niečo plazilo tesne nad zemou. A bambusy – boli polámané akoby silou, nie z vetra."Dorota na chvíľu stíchla, prehĺbila sa jej vráska na čele. "Mohlo to byť nejaké zviera?" spýtala sa. "Možno had? Alebo veľká jašterica?"Marek si povzdychol a pošúchal si zátylok. "To je to, čo mi nedáva zmysel. Nevideli sme tu žiadne väčšie zvieratá. Žiadne šelmy, žiadne známky života okrem menších tvorov či hmyzu. Ak by tu bol taký druh plaza, už by sme o ňom museli vedieť."Dorota prikývla. "Takže ak tu je, znamená to, že prišiel odniekiaľ... Možno z iného ostrova?"Marek sa na ňu pozrel a pomaly prikývol. "Aj na to som myslel. Ak je tu väčšie zviera, znamená to, že niekde naokolo musí byť ďalší ostrov. Možno blízko, za horizontom."Dorota sa zamyslela. "Ak by tu bol iný ostrov... znamená to, že by sme mohli mať možnosť odísť? Nájsť iné miesto, možno s viac zdrojmi? Možno s... ľuďmi?"Marek sa na chvíľu nechal uniesť tou myšlienkou. Iný ostrov, ďalšie možnosti. Možno dokonca záchrana. Ale potom sa jeho ruka inštinktívne zovrela v päsť."Možno," pripustil. "Ale najprv musíme zistiť, čo presne sa tu pohybuje. Ak je to zviera, musíme vedieť, či je nebezpečné. Ak je to niečo iné..." Nedokončil vetu.Dorota sa k nemu trochu naklonila a potichu dodala: "Čo ak to nie je zviera, Marek?"Pozrel sa jej do očí a na sekundu sa mu stiahol žalúdok. Nechcel vysloviť tú myšlienku, ktorú obaja mali na jazyku. Že by tu neboli sami.Oheň slabo zapraskal a v diaľke sa ozval šuchot lístia, možno vietor, možno niečo iné. Dorota sa podvedome zachvela a Marek siahol po jednej z dlhých konárov, ktoré si odložil pri seba. Len pre istotu."Zajtra tam pôjdeme spolu," povedala nakoniec rozhodne. "Nebudem tu sedieť a čakať."Marek chvíľu váhal, no potom prikývol. "Dobre. Ale ak sa tam vydáme, musíme byť pripravení."Dorota si unavene povzdychla a oprela si hlavu o jeho rameno. Marek sa pousmial, obtočil ruku okolo jej ramien a pritlačil si ju bližšie k sebe. Cítil, ako sa jej telo pomaly uvoľňuje, jej dych sa spomalil. On však ešte chvíľu bdelo sledoval tmu vonku."Nech je to čokoľvek," zašepkal si pre seba, "ráno budeme pripravení."Zaspali tak, ako sedeli – Dorota mu zaborila tvár do jeho hrude, Marek ju ochranne držal v náručí.Prvé ranné lúče slnka preťali horizont a pomaly zaliali pláž teplým svetlom. Oceán sa ligotal v zlatistých odleskoch a vietor bol jemný, svieži. Dorota sa prebudila ako prvá. Keď sa pohla, Marek len ticho zamrmlal a silnejšie si ju pritiahol, akoby ju nechcel pustiť."Marek," zašepkala s úsmevom, "je ráno."Otváral oči pomaly, ale keď pocítil slnko na tvári, prinútil sa prebrať. Pousmial sa na ňu, ale bol ešte unavený."Ranná kontrola džungle sa odkladá po raňajkách," zamrmlal.Dorota sa zasmiala. "Dohodnuté."Vstali a pretiahli si stuhnuté svaly. Tento deň mohol priniesť odpovede – alebo nové otázky. Ale jedno bolo isté. Tentoraz tam pôjdu spolu.

- JK -