Oheň dohasínal a nad ostrovom sa rozlievalo jemné, chladné svetlo skorého rána. Vzduch bol nasiaknutý vôňou vlhkého lístia a slanou dychovosťou oceánu, ktorý za stromami dýchal pravidelným, pokojne hlbokým rytmom. Dorota sedela na nízkom pni a hladila si bruško – dieťa sa opäť ozvalo drobným, takmer hravým pohybom. Každý jeho dotyk jej pripomínal,...
Vzduch bol jemne vlhký a voňal po kokosoch a slanom oceáne, keď sa deň na ostrove skláňal k tichému koncu. V osade panoval pokoj – deti sa hrali okolo ohniska a z mušlí stavali malé veže, zatiaľ čo Nalen a Isla miešali sušené ryby do hlinenej misy na večeru. Dorota sedela na nízkom pni, jednou rukou hladila bruško, druhou si...
Slnko sa pomaly zdvíhalo nad oceánom a jeho lúče kreslili na piesku dlhé zlatisté čiary. Marek a Dorota kráčali za mužom a ženou, ktorých včera spoznali. Viedli ich hlbšie do lesa po úzkej cestičke, ktorá sa vinula medzi mohutnými kmeňmi stromov. Vzduch tu bol sviežejší a vlhký, voňal po machu a kokosoch.
Dorota si počas chôdze neustále...
Prvé ranné svetlo pomaly zaplavovalo pláž a rozbíjalo dlhú, ťažkú noc na kúsky. Kamenný trojuholník, ktorý v noci pribudol pri východnej strane, ležal na mieste ako mlčanlivý odkaz. Dorota sedela pri ňom so zovretými prstami, hladila si brucho a v jej očiach sa miešal nepokoj s únavou. Dieťa v nej sa znovu jemne pohlo – tiché pripomenutie, že čas...
Západ slnka sa rozlial po oblohe do ťahavých pruhov oranžovej a krvavočervenej. Oceán sa pod týmto plátnom leskol, akoby v ňom plápolal vlastný oheň. Dorota sedela na zemi a opierala sa o Mareka, zatiaľ čo posledné lúče kĺzali po čerstvo vystavanom plote. Ich práca pôsobila pokojne a pevným dojmom, no obaja vedeli, že tento pocit trvá len kým sa...
Prvé sivé pásy oblohy sa pomaly menili na bledé ružové, ale namiesto úľavy prinášali len zreteľnejší pohľad na to, čo Marek a Dorota počas noci tušili. Celá pláž bola posiata stopami – niekoľko desiatok odtlačkov rôznych veľkostí, krížili sa, točili a mizli v hustej stene lesa.
Dorota sedela na kameni a jemne si pridržiavala brucho. Život v...
Oceán šumel rovnomerne, no jeho pokoj klamal. Noc bola hustá, čierna ako dno hlbín a vzduch presýtený soľou a napätím. Marek a Dorota sedeli pri ohni, jeho plamene pomaly klesali a obaja cítili, že každé zapraskanie dreva môže byť znamením, že sa z tmy vynorí niečo živé.
Dorota sa jemne posunula, aby sa pritúlila k Marekovi. Jej...
Oheň praskal a z jeho iskier sa dvíhal tenký dym, ktorý sa strácal v tme. Marek sedel chrbtom k prístrešku a nepúšťal z očí okraj lesa. Dorota sedela vedľa neho, nohy mala prekrížené, ruky zaborené v piesku, akoby potrebovala cítiť pevný bod.
Vzduch bol ťažký, aj oceán sa zdal tichší než zvyčajne. Akoby čakal.
"Počuješ to?" zašepkala Dorota....
Keď sa vracali z čistinky späť k pláži, Dorota kráčala rýchlejšie než zvyčajne. Nohy mala mokré a piesok sa jej lepil na členky, ale nevšímala si to. Stále mala pred očami tie čerstvé stopy pri jazierku – neboli to tapírie, boli ľudské.
"Marek," prehovorila tlmene, "bolo ich viac než jedna. Pozrel si si ich lepšie?"
Marek...
Slnko sa už vyhuplo vysoko, keď sa Dorota rozhodla, že je čas na kúpeľ. "Celá som od soli," povedala, "a cítim sa ako kus sušenej ryby. Poď, pôjdeme k prameňu."
Marek sa usmial a zobral kokosovú škrupinu, ktorú používali ako nádobu. "Tak poďme. A dúfam, že voda tam je taká chladná, ako si pamätám."
Prešli úzkou...