Dorota sa prebudila s ťažkým pocitom v žalúdku. Noc bola nepokojná – počula vonku pohyb, kroky na piesku, občasné šuchotanie v kroví. Vedela, že Marek bol celú noc v strehu, aj keď sa tváril, že spí. Keď sa však pozrela vedľa seba, zistila, že tam nie je.
V momente ju zaplavil strach. Prudko sa posadila a započúvala...
Dorota a Marek stáli po pás vo vode, zatiaľ čo na pobreží sa pohyboval varan. Jeho robustné telo sa húpalo pri každom kroku, dlhý jazyk kmital vo vzduchu, čím skúšal zachytiť pach. Bol oveľa väčší, než si predstavovali. Tmavá, šupinatá koža sa leskla v posledných lúčoch zapadajúceho slnka.
Dorota pocítila, ako sa jej žalúdok zviera...
Dorota sa zhlboka nadýchla a vkročila do jazierka. Voda bola príjemne chladivá, osviežujúca po dlhom, horúcom dni. Opatrne sa ponorila, až jej hladina siahala po pás, a potom sa pomaly spustila do hlbšej časti. Voda ju obklopila ako hodvábna prikrývka, po tele jej prešli drobné zimomriavky.
A zase nič.
Marek stojí na veľkej skale a rozhliada sa dookola na horizont, kde sa oceán stretáva s oblohou v nekonečnej pustatine. Žiadne známky civilizácie, stále žiadna loď. Len nekonečná modrá masa, ktorá ho provokuje svojou nehybnosťou.
Vzdychne si a pomaly sa otočí. Každé ráno tu vylieza s nádejou, že sa objaví aspoň nejaký vzdialený...
Marek si povzdychol a pretrel si spotené čelo. Slnko bolo vysoko a jeho lúče nemilosrdne dopadali na jeho odhalený chrbát. Stál pri rozostavanom vore, ktorý bol zatiaľ len spleťou bambusov a pevných lián, ktorými sa snažil spojiť jednotlivé kusy dreva dohromady. Už niekoľko dní na ňom pracoval, no stále nebol spokojný. Bol síce pevný, ale nie dosť...
Nad plážou sa vznášala vôňa varenej krabej polievky. Dorota sedela na piesku, pred sebou veľkú mušľu, v ktorej pomaly bublala tekutina. Dym z malého ohňa sa vlnil vo vzduchu a dodával večeru jemnú, údenú arómu. Opatrne miešala drevenou paličkou a sledovala, ako sa krabie mäso pomaly oddeľuje od panciera. Polievka bola ich rituálom – jedným z mála...
Marek a Dorota už od úsvitu tvrdo pracovali. Ani si poriadne neoddýchli po noci plnej strachu a už sa pustili do budovania ochrany pred varanom, ktorý sa k nim mohol vrátiť kedykoľvek. Tentoraz však nechceli byť len vydesenými obeťami v jaskyni. Chceli sa pripraviť.
Marek, s oštepom pevne zvieraným v ruke, prechádzal popri bambusoch, ktoré...
Prvé ranné lúče sa ako tenké zlatisté prúdy predierali cez úzky vchod do jaskyne, kde sa Marek a Dorota tiesnili celú noc. Svetlo pomaly pohlcovalo tiene, ktoré sa ešte pred chvíľou zdali nekonečné a všadeprítomné, a prinášalo im nepatrný pocit úľavy. Bol to len klamlivý dojem bezpečia, pretože v skutočnosti ostrov už nebol tým miestom, ktoré...
Noc na ostrove mala zvláštnu silu. Zatiaľ čo cez deň sa im zdalo, že môžu všetko zvládnuť, že ich plán na prežitie a útek má zmysel, tma všetko menila.
Marek a Dorota sa uložili v jaskyni skôr než obyčajne. Po udalostiach dňa boli vyčerpaní, ale viac než fyzická únava ich trápilo niečo iné – podvedomý strach. Stopy...
Slnko lenivo vystúpilo nad obzor a zalialo ostrov zlatistým svetlom. Dorota s Marekom sa už od rána pripravovali na prieskum. Po nedávnej noci obaja vedeli, že nemôžu ďalej ignorovať to, čo ich sleduje. Možno to bol len ich strach, možno niečo oveľa horšie.Marek prešiel prstami po čepeli svojho novo vybrúseného oštepu. Cítil, ako mu drsný povrch...