en-74. Vodná harmónia

Dorota sa zhlboka nadýchla a vkročila do jazierka. Voda bola príjemne chladivá, osviežujúca po dlhom, horúcom dni. Opatrne sa ponorila, až jej hladina siahala po pás, a potom sa pomaly spustila do hlbšej časti. Voda ju obklopila ako hodvábna prikrývka, po tele jej prešli drobné zimomriavky.

Marek ju sledoval z okraja, opretý o kameň, ruky prekrížené na hrudi. Nehovoril nič, len si ju pozorne prezeral. V posledných mesiacoch sa Dorota zmenila – nielen v správaní, ale aj fyzicky. Jej telo, kedysi jemné a dievčenské, teraz nieslo stopy tvrdého života na ostrove. Plecia mala širšie, ruky silnejšie, no stále si zachovávala tú ladnú ženskosť, ktorú si uvedomoval čoraz viac. Koža jej stmavla od neustáleho slnka a získala nádherný bronzový nádych, ktorý ju robil ešte fascinujúcejšou. Vlasy, kedysi upravené a hladké, teraz padali v prirodzených vlnách, mierne rozstrapatené od vetra a vody.
Dorota naklonila hlavu a zachytila jeho pohľad. "Nejdeš za mnou?" spýtala sa s úsmevom, pričom si rukou prehrabla mokré vlasy. Kvapky vody sa skotúľali po jej šiji a stekali dolu ramenami, kým nezmizli pod hladinou.
Marek sa len usmial, ale nepohol sa. Chcel si ju chvíľu vychutnávať takto – sledovať, ako sa jej telo vlní vo vode, ako jej prsty krúžia po hladine a vytvárajú drobné sústredené kruhy. Ako sa jej mokrá pokožka leskne v slnečnom svetle.
Dorota sa zasmiala a šplechla naňho vodu. "Ak sa chceš len pozerať, tak v poriadku. Ale tvoj pohľad ma..." na chvíľu sa odmlčala, pričom sa pomaly otočila a ponorila sa po ramená, "núti rozmýšľať nad tým, čo asi tak vidíš."
Marek si povzdychol a konečne sa rozhýbal. Vyzliekol si jednoduchú košeľu, ktorú mal na sebe, a odložil ju bokom. Potom vstúpil do jazierka a okamžite pocítil, ako ho obklopila príjemná sviežosť vody. Ponoril sa po krk, pričom očami stále sledoval Dorotu, ktorá sa len vznášala na hladine, ruky rozprestreté do strán.
Priblížil sa k nej a keď bol dostatočne blízko, jemne sa dotkol jej ruky. Ona sa naňho otočila a ich pohľady sa stretli. V tej chvíli nebolo treba žiadne slová. Marek ju pomaly pritiahol k sebe a jeho prsty sa zľahka dotkli jej pása pod vodou. Cítil, ako sa zachvela.
"Vieš, že si sa zmenila?" zašepkal. Jeho hlas bol hlbší, pokojný, ale mal v sebe niečo, čo Dorotu donútilo venovať mu ešte intenzívnejší pohľad.
"Všetko sa tu mení," odpovedala potichu. "Ja, ty, celý náš svet..."
Marek ju jemne pohladil po chrbte, pričom jeho prsty prešli po jej vlhkej pokožke, až kým ich nespojil do pevného objatia. Voda sa okolo nich jemne vlnila, vytvárala malé prúdy, ktoré akoby kopírovali ich pohyby.
Dorota si položila hlavu na jeho hruď a načúvala jeho pravidelnému dychu. "A predsa si stále rovnaký," zamumlala. "Stále ten istý Marek, ktorý ma dokáže priviesť do šialenstva... a ktorý mi napriek všetkému chýba, aj keď je len pár krokov odo mňa."
Marek sa usmial a jeho prsty sa zatúlali do jej vlasov. "A ty si stále tá istá Dorota. Akurát o niečo... viac neskrotná."
Dorota zdvihla hlavu a ich pery sa takmer dotýkali. Chvíľu na seba len hľadeli, kým sa Marek neodvážil zrušiť tú poslednú vzdialenosť. Bozk bol pomalý, precítený, a voda okolo nich akoby na okamih zastala. Dorota sa pritisla bližšie a cítila, ako sa jeho ruky jemne, ale pevne zatínajú do jej chrbta.
Chvíľu tam len sedeli, obklopení tichom prírody, len so zvukom vody a vlastných tlkotov sŕdc. Ale potom...
Zrazu sa ozvalo zachvenie vo vzduchu. Nízke, podivné dunenie, akoby niečo ťažké prešlo po piesku.
Dorota okamžite otvorila oči a otočila hlavu smerom k pobrežiu. Marek sa strhol a obaja sa naraz otočili k miestu, odkiaľ prichádzal ten zvuk.
Na pláži, pri ich provizórnom plote, stál varan. Bol obrovský. Jeho robustné telo sa pomaly pohybovalo cez piesok, dlhý jazyk sa mihal vo vzduchu a silné pazúry sa zaryli do zeme pri každom kroku.
Dorota takmer zabudla dýchať. "To... nie je možné..."
Marek len mlčky pozoroval netvora, ktorý ich doteraz len prenasledoval v tieňoch. Teraz stál priamo pred nimi, ako kráľ ostrova, ktorý si prišiel uplatniť svoj nárok.
A tak tam stáli, ešte stále ponorení v jazierku, voda okolo nich bola pokojná... ale ich svet sa práve otočil naruby.
- JK -