4.4.2014 piatok.Na prvý pohľad len ďalší obyčajný deň v liečebni. No keď som si večer pozrel dátum v kalendári, všimol som si tú zvláštnu súhru – štvrtý deň štvrtého mesiaca a môj štyridsiaty štvrtý deň liečenia. Bolo to, akoby sa všetky tie štvorky postavili do radu a ticho sa na mňa usmievali, ako by mi niečo chceli povedať. Vtedy som...
Na dnešnej terapii mal slovo jeden z nás – spolupacient, ktorého čakalo čítanie životopisu.Každý, kto príde na terapiu pokročilých ako "nový", musí napísať a následne pred skupinou prečítať svoj životopis, ktorý terapeut rozoberá citlivými, presne mierenými otázkami – priamo do hĺbky duše. Nie však taký ten klasický, ako keď sa hlásiš do práce. Nie...
Ráno som sa zobudil s pocitom, že sa vo mne niečo mení. Nebola to eufória, skôr tichý náznak pokoja, ktorý prichádzal po dlhých týždňoch napätia. V hlave mi síce ešte stále blúdili tiene minulosti, občas sa zakrádali ako nezvaní hostia, pripomínajúc mi, čo všetko som stratil. Stačilo, aby sa myseľ na chvíľu vrátila späť – k tým večerom plným...
Predná Hora má svoje vlastné tempo - ráno je chladnejšie, vzduch vonia ihličím a mokrými skalami a cez okná sa k nám na oddelení pretlačí svetlo, ktoré akoby všetko spomalilo. Dnešok však ubehol rýchlo a zanechal vo mne ten zvláštny, jemne opojný pocit, že som niekde spravil kus práce. Necítil som sa len ako klient, ktorý odfajkne povinnosť - cítil...
Stalo sa to, čo sa už pár dní potichu avizovalo – preradili ma medzi pokročilých. Keď som dnes ráno počul svoje meno, v hrudi sa mi niečo pohlo. Zmes úľavy a nervozity. Úľavy, pretože som vedel, že tento krok znamená dôveru a posun. Nervozity, lebo práve tu sa láme chlieb. V tej chvíli sa mi vybavili všetky slová starších pacientov,...
Do odchodu ostáva šestnásť dní.Šestnásť – to číslo znie takmer nebezpečne, akoby malo vlastnú váhu, vlastnú moc a ja sa naň pozerám s úsmevom, ktorý je napoly žart, napoly triaška. Je to taký paradoxný okamih, keď sa blíži vytúžený koniec, no zároveň nechcete, aby sa skončilo to, čo vás drží nad vodou.Na začiatok som v denníku požiadal o...
Čím viac sa blíži koniec liečenia, tým viac cítim, ako sa vo mne prelievajú pocity, ktoré sa nedajú jednoducho pomenovať. Na jednej strane akoby úľava, že čoskoro budem vonku, že opäť uvidím svojich blízkych a dostanem šancu začať znova. Na druhej strane rastúci strach, tlak a vnútorný nepokoj. Akoby som mal na pleciach batoh plný kameňov, ktorý sa...
Dnes som bol stále rozladený. Už od rána som cítil v sebe nepokoj, akoby mi niečo bránilo nadýchnuť sa naplno. A predsa vo mne pretrvával aj dobrý pocit – niečo, čo ma držalo nad vodou. Ten pocit prišiel z momentu, ktorý som zažil nedávno: keď som pred celým oddelením prečítal svoju úvahu.Nečakal som, že to bude mať na mňa taký...
Ráno sa začalo zvláštnym nepokojom, ktorý som cítil ešte predtým, než som otvoril oči. Možno to bolo vedomie, že dnes nás čaká stretnutie s primárom – to, ktoré prichádzalo len raz do týždňa a vždy malo inú váhu než každodenná rutina. Už samotná miestnosť kde sme mali stretnutie s primárom - tentokrát v skupine, vo mne vyvolávala spomienky. Bola...
Bol to patetický, chaotický deň – nie navonok, ale vo vnútri. V hlave sa mi miešali myšlienky, nálady kolísali ako rozbúrené more. Do konca liečby zostáva 21 dní a ja sa cítim, akoby som stál na hranici medzi dvoma svetmi. Za sebou mám ten starý – plný nezmyselných výletov, unáhlených rozhodnutí, zábaviek, ktoré nič neprinášali, len odoberali. Pred...