Liečenie deň po dni 2.

- JK -

A hneď po prvej skupinovej terapii neobyčajné ticho. Žiadne oddychové ticho, ale prázdno. Hluché miesto v hlave, kde by mali byť myšlienky, no namiesto nich je len únava a nepríjemná ozvena vlastných rozhodnutí. Sedel som v známej izbe a mal pocit, že mi niekto vymazal vnútro. Násilne vymazal. Ako keď niečo strhneš zo steny aj s omietkou.Zas tie...

Tak… tomu, čomu som neveril, sa stalo a hoci by som dnes už vedel presne pomenovať okamihy, ktoré k tomu viedli, vtedy som len stál znova na tom istom mieste, s tou istou taškou v ruke, obklopený známym prostredím, ktoré vo mne vyvolávalo zvláštnu, až podozrivo pokojnu zmes rezignácie a presvedčenia, že tentoraz je to predsa len iné. Vraj dva...

Teraz stačí povedať len to, že všetko, čo ma nakoniec dostalo na druhé liečenie, nezačalo veľkým zlyhaním, ale obyčajnou, hlúpou náhodou, ktorá by sa dala prehliadnuť, keby človek nebol závislý a keby si už dávno nemyslel, že má veci pod kontrolou. Od vedúceho som dostal starý tlačitkový telefón, obyčajný firemný kus plastu, bez aplikácií, bez...