Deň sa začal neobyčajne pokojne. Nebol to len ranný chlad, ktorý sa plazil medzi palmami, ale zvláštny pocit prítomnosti, akoby sa niečo v ovzduší zmenilo. Oceán dýchal pomaly, bez náhlenia a slnko vychádzalo hladko, bez obvyklého vetra, ktorý vždy rozhýbal listy.
Dorota sa zobudila skôr ako Marek. Dlho ležala v tichu a vnímala, ako sa jej dieťa...
Slnečné lúče prenikali pomedzi koruny paliem a osada bola nezvyčajne tichá. Deti sa ešte hrali ďalej od prístreškov, Kael s Elarou preberali sušené ryby a zväzky byliniek. Marek sedel na piesku neďaleko brehu oceánu a očami sledoval vlny. V hlave mu zneli slová Doroty zo včerajška.
"Chcela by som porodiť tu. Až potom sa rozhodneme."
...
Oceán dýchal k nim ako prastarý tvor, jeho vlny sa valili pravidelne a pokojne. Slnečné lúče prechádzali pomedzi palmy a v osade vládol zvláštny kľud. Po dňoch práce už všetko stálo pevne – strechy boli opravené, cestičky a mostíky spevnené, sklad zaplnený. Nebol dôvod sa ponáhľať.
Marek vyšiel skoro ráno na pobrežie. Sadol si na kameň, pozrel...
Oceán sa od rána ozýval pravidelným hučaním, ale vietor bol mierny a obloha otvorená. Dorota stála pri cestičke, ktorú deň predtým spoločne vybudovali a sledovala, ako na piesku zanecháva jej krok jasnú stopu. "Aký je rozdiel," poznamenala ticho Marekovi, ktorý práve niesol zväzok lián. "Včera sme sa predierali jamami a koreňmi a dnes idem po...
Oceán hučal v diaľke a vietor od neho prinášal vlhkosť, ktorá sa usádzala v piesku. Marek vyšiel z prístrešku a jeho prvý krok bol neistý – zem bola rozbitá stopami, jamami po daždi a koreňmi, ktoré sa dvíhali na povrch. "Ak by sme tu mali chodiť takto ďalej, niekto si čoskoro zlomí nohu," poznamenal a pozrel smerom na Kaela.
Oceán sa ozýval pravidelným úderom vĺn a vánok prinášal soľ, ktorá sa usádzala na perách. Marek vyšiel zo skromného prístrešku ešte predtým, než sa deti prebudili a pozeral na osadu, ktorá začínala ožívať. Drevenné domčeky poskladané zo stĺpov, lístia a palmových plátov pôsobili pevne, no pri bližšom pohľade bolo jasné, že čas aj vietor zanechali...
Ráno bolo pokojné, oceán sa dvíhal v pomalom, majestátnom rytme, akoby chcel ukázať, že aj jeho sila vie byť tichá. Marek sa prebudil s pocitom, že tento deň bude iný – nie ťažký, ale plný drobností, ktoré robia život jednoduchším. Dorota sa už pohybovala pri ohnisku spolu s Elarou, pripravovali nápoj z kokosového mlieka. Jej brucho sa začínalo...
Oceán sa v to ráno ozýval silnejšie než predchádzajúce dni. Nebol rozbúrený, len mocný a pravidelný, akoby pripomínal, že jeho rytmus je večný. Dorota sa zobudila na jemný pohyb dieťaťa a Marek jej položil dlaň na brucho. "Čím viac pracujeme s deťmi a Kaelom, tým viac mám pocit, že nás ostrov prijíma," povedal potichu. Dorota sa len usmiala, hoci v...
Slnečné lúče sa predrali cez lístie paliem a rozžiarili celú zátoku. Oceán sa dnes ozýval vľúdne, jeho rytmus bol jemný a pravidelný. Marek sa prebudil na smiech detí – Taro s Nalenom už bežali k vode s palicami v rukách, akoby ich čakal veľký lov. Dorota si sadla vedľa neho, dlaň mala položenú na brušku a usmiala sa. "Zdá sa,...
Oceán mal v to ráno iný zvuk než zvyčajne – dunivejší, hlbší, akoby jeho vlny prichádzali odniekiaľ z väčšej diaľky. Marek sa prebudil na ten nezvyčajný tón a chvíľu len ležal, počúval a vnímal, ako sa Dorota pri ňom jemne pohla. Dieťa v nej sa pripomenulo drobným dotykom a on sa usmial, akoby aj ono chcelo povedať: "Počúvam, viem, že...