Košík
0
0,00 €
Gamblerstvo časť 7.
Ponoríme sa do témy, ktorá človeka často páli ešte viac ako samotné dlhy – komunikácia. Ako hovoriť s gamblerom, keď sa všetko prevalí, keď už maska spadne, lož prestane držať tvar a okolo neho stojí rodina či partner so slovami, ktoré znejú ako rozsudok, ale ak sú vyslovené správne, môžu byť aj začiatkom novej cesty. Táto situácia je pre obe strany bolestivá, lebo gambler sa dlhé mesiace či roky skrýva za klamstvá, výhovorky, nejasné nedoplatky, prekrýva dlhy dlhmi a celý jeho život stojí na chvení. A tí druhí – rodina, partneri, priatelia – cítia sklamanie, hnev, zradu a zároveň strach o človeka, ktorého milujú. A práve preto je dôležité pochopiť, že rozhovor v tejto chvíli nie je o hľadaní vinníka, ale o otvorení dverí, ktoré sú zatiaľ zavreté nie len zvonka, ale najmä zvnútra.
Keď sa gamblerovi povie pravda – vieme, čo robíš, vieme o tvojich klamstvách, vidíme, že si v problémoch – tak to nepadne na úrodnú pôdu, ak je to vyslovené ako obžaloba. Musí to byť vyslovené ako koniec masky, nie ako koniec človeka. Gamblerovi sa totiž jedna vec nestáva často – že by bol odhalený bez toho, aby ho zároveň niekto súdil. Rodina môže vedieť, priatelia môžu tušiť, partner môže mať dôkazy, ale gambler žije v presvedčení, že to ešte stále nejako uhrá, že ešte stále má niečo pod kontrolou. A práve v momente, keď mu niekto bez kriku a bez výsmechu povie – končíme s klamstvami, vieme, čo sa deje, teraz sa poďme pozrieť, čo s tým – tak nastane zlom. Ten zlom síce bolí, ale je to jedna z mála bolestí, ktorá dokáže liečiť.A áno – je pravda, ktorú potvrdí každý psychológ, každý terapeut a každý ex-gambler: človek sa musí rozhodnúť sám. Môžeš mu brať peniaze, môžeš ho kontrolovať, môžeš mu držať kartu, môžeš ho prosiť, vyhrážať sa, plakať, ale pokiaľ si gambler v sebe nepovie "toto je cesta do záhuby a ja tam nechcem skončiť", neurobí vlastný krok. Ten krok je dôležitejší než čokoľvek iné, lebo je to jediné, čo môže zabrániť tomu, aby sa všetko opakovalo.Aj v mojom prípade to tak bolo. Kým som sa nerozhodol sám, tak som len prežíval. A až keď som si priznal, že takto už nedokážem existovať, že už nemám silu klamať, že už nechcem každé ráno začínať s tým istým strachom, vtedy sa niečo zlomilo. Paradoxne, tak ako som roky bojoval zo všetkých síl, aby pravda nevyšla najavo, tak nakoniec to najťažšie, čo som zažil – moment priznať sa – sa stalo najväčšou úľavou v mojom živote. A to je niečo, čo by si mali uvedomiť aj ľudia, ktorí s gamblerom komunikujú: keď mu povieš "vieme o všetkom", neberieš mu dôstojnosť, ty mu vlastne vraciaš možnosť nadýchnuť sa. Pretože najväčší kameň nie sú dlhy, najväčší kameň je lož. A mne osobne v tej chvíli padol zo srdca obrovský balvan, pretože som prvýkrát po dlhom čase nemusel nič skrývať. Ten moment bol bolestivý, ale čistý. A v čistote je začiatok.Keď človek s gamblerom komunikuje, nemá ho zachraňovať pred dôsledkami – tie sú súčasťou procesu. Nemá ho prikrývať, splácať za neho dlhy, hrať jeho hru. Má mu len ukázať, že v tom nemusí byť sám, ak sa rozhodne bojovať. Má mu povedať pravdu, ale bez nenávisti. Má mu dať zrkadlo, nie kladivo. A najmä má pochopiť, že hoci je gamblerom on, závislosť je choroba, ktorá má spoločnú jednu vec – neznáša svetlo. Keď ju niekto odhalí, začne miznúť. A práve preto je rozhovor jedným z najdôležitejších okamihov v celom procese.A možno je to zvláštne, ale práve tí, ktorí si tým prešli, vedia, že to priznanie je často silnejšie než prvé dni liečenia. Lebo liečba je cesta, ale priznanie je štart. Liečba je dlhá, ťažká, plná pádov a znovuzrodení, ale ten prvý krok, to prvé "dosť", to je moment, keď človek prestane utekať a prvýkrát sa zastaví. A zistí, že môže začať odznovu.
Budúci týždeň sa pozrieme na to, ako prebieha samotná liečba gamblera, aj s tým, čo bolí, aj s tým, čo oslobodzuje.
Keď sa gamblerovi povie pravda – vieme, čo robíš, vieme o tvojich klamstvách, vidíme, že si v problémoch – tak to nepadne na úrodnú pôdu, ak je to vyslovené ako obžaloba. Musí to byť vyslovené ako koniec masky, nie ako koniec človeka. Gamblerovi sa totiž jedna vec nestáva často – že by bol odhalený bez toho, aby ho zároveň niekto súdil. Rodina môže vedieť, priatelia môžu tušiť, partner môže mať dôkazy, ale gambler žije v presvedčení, že to ešte stále nejako uhrá, že ešte stále má niečo pod kontrolou. A práve v momente, keď mu niekto bez kriku a bez výsmechu povie – končíme s klamstvami, vieme, čo sa deje, teraz sa poďme pozrieť, čo s tým – tak nastane zlom. Ten zlom síce bolí, ale je to jedna z mála bolestí, ktorá dokáže liečiť.A áno – je pravda, ktorú potvrdí každý psychológ, každý terapeut a každý ex-gambler: človek sa musí rozhodnúť sám. Môžeš mu brať peniaze, môžeš ho kontrolovať, môžeš mu držať kartu, môžeš ho prosiť, vyhrážať sa, plakať, ale pokiaľ si gambler v sebe nepovie "toto je cesta do záhuby a ja tam nechcem skončiť", neurobí vlastný krok. Ten krok je dôležitejší než čokoľvek iné, lebo je to jediné, čo môže zabrániť tomu, aby sa všetko opakovalo.Aj v mojom prípade to tak bolo. Kým som sa nerozhodol sám, tak som len prežíval. A až keď som si priznal, že takto už nedokážem existovať, že už nemám silu klamať, že už nechcem každé ráno začínať s tým istým strachom, vtedy sa niečo zlomilo. Paradoxne, tak ako som roky bojoval zo všetkých síl, aby pravda nevyšla najavo, tak nakoniec to najťažšie, čo som zažil – moment priznať sa – sa stalo najväčšou úľavou v mojom živote. A to je niečo, čo by si mali uvedomiť aj ľudia, ktorí s gamblerom komunikujú: keď mu povieš "vieme o všetkom", neberieš mu dôstojnosť, ty mu vlastne vraciaš možnosť nadýchnuť sa. Pretože najväčší kameň nie sú dlhy, najväčší kameň je lož. A mne osobne v tej chvíli padol zo srdca obrovský balvan, pretože som prvýkrát po dlhom čase nemusel nič skrývať. Ten moment bol bolestivý, ale čistý. A v čistote je začiatok.Keď človek s gamblerom komunikuje, nemá ho zachraňovať pred dôsledkami – tie sú súčasťou procesu. Nemá ho prikrývať, splácať za neho dlhy, hrať jeho hru. Má mu len ukázať, že v tom nemusí byť sám, ak sa rozhodne bojovať. Má mu povedať pravdu, ale bez nenávisti. Má mu dať zrkadlo, nie kladivo. A najmä má pochopiť, že hoci je gamblerom on, závislosť je choroba, ktorá má spoločnú jednu vec – neznáša svetlo. Keď ju niekto odhalí, začne miznúť. A práve preto je rozhovor jedným z najdôležitejších okamihov v celom procese.A možno je to zvláštne, ale práve tí, ktorí si tým prešli, vedia, že to priznanie je často silnejšie než prvé dni liečenia. Lebo liečba je cesta, ale priznanie je štart. Liečba je dlhá, ťažká, plná pádov a znovuzrodení, ale ten prvý krok, to prvé "dosť", to je moment, keď človek prestane utekať a prvýkrát sa zastaví. A zistí, že môže začať odznovu.
Budúci týždeň sa pozrieme na to, ako prebieha samotná liečba gamblera, aj s tým, čo bolí, aj s tým, čo oslobodzuje.
🚨🚨🚨
Ak máš ty alebo niekto z tvojich blízkych problém s hraním, alebo máš podozrenie, že ide o začínajúcu závislosť, neváhaj kontaktovať linku pomoci pre závislosti – Linka pomoci pre problémy s hraním: 0800 800 900. Pomoc existuje a cesta späť je možná.
🚨🚨🚨
- JK -
Zdroje:
Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora
Americká psychiatrická asociácia - vydanie v brožúre
Nancy M. Petry - Patologické hráčstvo: etiológia, komorbidita a liečba
Mark D. Griffiths - Psychológia gamblera: motivácia, emócie a kontrola, kasíno a hry