Gamblerstvo časť 3.

Dnes sa pozrieme na tému osobnostných zmien človeka, ktorý sa stal závislým od hazardu.
Keď sa povie gambler, väčšina ľudí si predstaví človeka, ktorý prehráva peniaze a nedokáže prestať, no pod povrchom sa skrýva omnoho hlbšia zmena – zmena osobnosti, ktorá sa nenápadne, ale neúprosne deje od prvých hier až po moment, keď závislý stojí pred rozhodnutím zachrániť si vlastný život. Všetko to začína nenápadne, často ako zábava, ako spôsob odreagovania po práci alebo ako pokus uniknúť realite, ktorá človeka bolí. Prvé výhry prinášajú vzrušenie, dopamín zaplavuje mozog a človek sa cíti silný, výnimočný, neporaziteľný. Práve v tejto fáze sa začína rozpad sebavedomia, pretože ilúzia kontroly nad hrou sa mení na klam – mozog si vytvára falošnú spojitosť medzi úsilím a výsledkom, medzi vôľou a šťastím, medzi hraním a sebahodnotou. Egocentrizmus sa začína rozvíjať nenápadne. Gambler sa postupne stáva stredobodom vlastného sveta, všetko sa točí okolo jeho hry, jeho problémov, jeho výhier a prehier. Prestáva vnímať, že okolo neho existujú ľudia, ktorí ho milujú, že jeho rozhodnutia majú následky. Jeho svet sa zužuje na rozmery obrazovky, tiketu, ruletového kolesa. Psychológovia hovoria, že egocentrizmus u závislých nie je len o sebeckosti, ale o mechanizme prežitia – mozog sa snaží chrániť krehké ego tým, že odmieta prijať realitu. Každé upozornenie od blízkych, každý pokus o konfrontáciu vyvoláva hnev, obranné reakcie, prekrúcanie faktov. Gambler hľadá výhovorky, obviňuje ostatných, verí, že všetko má pod kontrolou. No v skutočnosti stráca kontrolu nad sebou samým. S postupujúcou závislosťou prichádza depresia. Ticho po prehrách, prázdnota po eufórii, výčitky svedomia, strata dôvery, rozpad medzi tým, kým človek bol a kým sa stáva. V tomto období sa mozog dostáva do stavu, ktorý sa v psychológii označuje ako anhedónia – strata schopnosti prežívať radosť z bežných vecí. To, čo kedysi prinášalo šťastie – rodina, práca, priatelia – sa stáva nezaujímavým. Všetko, čo zostáva, je hra. Depresia sa prehlbuje, keď človek zistí, že ani hra už neprináša úľavu, iba bolesť. Niekedy sa tento stav končí apatiou, inokedy výbuchom hnevu alebo sebanenávisťou. Impulzivita sa stáva hlavným sprievodným znakom závislosti. Mozog gamblera sa doslova preprogramuje – centrá odmeňovania, ktoré kedysi reagovali na prirodzené stimuly, teraz reagujú výhradne na hazard. Každé pnutie, stres či nuda vyvoláva nutkanie konať okamžite. Bez premýšľania, bez rozvahy, len s cieľom cítiť úľavu. Impulzívne správanie je dôvod, prečo gambler klame, kradne, požičiava si, riskuje prácu, rodinu, všetko. Nie preto, že by chcel ubližovať, ale preto, že jeho mozog funguje ako na skratku – okamžitá odmena, aj za cenu katastrofy. V priebehu liečenia sa osobnosť začína pomaly obnovovať, ale nie je to návrat k pôvodnému človeku. Je to bolestivé obdobie, keď sa musí zrútené ego znovu postaviť, keď sa človek učí prijímať zodpovednosť, prekonávať pokušenie a hľadať nové zdroje uspokojenia. Egocentrizmus sa mení na introspekciu, depresia na uvedomenie a impulzivita na kontrolu. Tento proces sa nazýva preprogramovanie, pretože mozog sa doslova učí žiť nanovo – reagovať na realitu, nie na ilúziu. Niektorí ľudia hovoria, že závislý sa po liečení stáva múdrejším, empatickejším, hlbším, lebo spadol na dno vlastnej duše a odtiaľ sa musel vyšplhať. Skúsenosti psychológov a terapeutov z praxe hovoria, že práve kombinácia egocentrizmu, depresie a impulzivity tvorí jadro gamblerovej osobnosti počas aktívnej fázy závislosti, no všetky tri zložky sa dajú zmeniť, ak človek získa vnútornú motiváciu a podporu. A to je dôkaz, že aj z človeka, ktorý sa stratil v labyrinte vlastnej závislosti, sa môže zrodiť niekto nový – pokojnejší, silnejší a pravdivejší.
Na budúce sa pozriem na ďalšiu kapitolu seriálu o gemblerstve, kde sa zameriam na to, ako sa hazardná závislosť postupne rozkladá vo vzťahoch – v rodine, medzi priateľmi, v práci a v spoločenskom zaradení.