en-Smer druhé liečenie...

Keď sa skončila prvá časť liečenia, keď sa za mnou zavreli dvere a deň po dni sa premenil na obyčajný kalendár, mal som pocit, že všetko dobré už viem a všetko zlé som nechal tam za múrmi. Veril som, že ma to zmenilo, že som pochopil, že stačilo, že som minimálne na pol ceste k normálnemu životu. Mal som v sebe to naivné presvedčenie, že stačí držať pár pravidiel a môj život sa konečne prestane točiť okolo toho prekliateho tiketu, ktorý ma mesiace držal v temnote. Lenže pravda bola oveľa jednoduchšia a oveľa krutejšia – nemal som absolútne žiadnu šancu na úspech, pretože som všetko bral príliš na ľahkú váhu.To medziobdobie, ten rok, ktorý nasledoval po skončení prvého liečenia, bol zvláštny, neuchopiteľný, taký, že keby som ho mal opísať jedným slovom, povedal by som "klzký". Akoby som každý deň stál na tenkom ľade, ktorý síce držal, ale každým mojím krokom sa stenčoval. A ja som, namiesto toho, aby som zastal, aby som sa spamätal, aby som si uvedomil, že idem priamo do studenej vody, radšej začal tancovať. Myslel som si, že keď som raz skončil s hraním, môžem si dovoliť aspoň malé kompromisy. A tak prišiel ten úplne prvý, niekedy možno najnevinnejší, ale zároveň najnebezpečnejší moment – povedal som si, že začnem znovu, ale len v malých čiastkach, len tak, pre zábavu, pre pocit, že mám veci pod kontrolou.Najprv to vyzeralo neškodne. Pár eur sem, pár tam. Ten pocit, že to zvládam, že nie som tam, kde som bol, že som "už iný človek". Ale gambler nepotrebuje veľa, aby sa prebudil. Stačí len jedna jediná stávka, ktorá padne, jedna malá výhra, alebo jeden malý únik pred stresom a zrazu sa mechanizmy, ktoré som si myslel, že sú vo mne pochované, prebudili ako hladné zviera. Do pol roka som bol tam, kde som bol predtým, možno ešte ďalej v temnote. Opäť som klamal všetkých naokolo, no hlavne som sa dokázal oklamať sám. A to dokonale. Zas som začal prehrávať výplaty, prehrávať dni, prehrávať sebavedomie, prehrávať všetko, čo ešte zostalo.A aby toho nebolo málo, v tomto období som si narobil dlhy, ktoré ma sprevádzali roky. Nebankovky, úžerníci, vysoké úroky, splátky, ktoré človeka oberajú o pokoj, o spánok, o dôstojnosť. Bolo ich viac, než som dokázal uniesť, ale aj tak som ich ďalej nosil na pleciach, akoby to bola súčasť môjho života, akoby som si zaslúžil trpieť. Vtedy som si ešte neuvedomoval, ako veľmi som sa tým zaviazal. Mal som pocit, že všetko zvládnem, že to nejako splatím, prerobím, vybavím, oddialim, prežijem. Ale človek, ktorý sa nachádza v strede závislosti, má vždy pocit, že si poradí. A pritom sotva vládze dýchať.Potom prišla jedna z mojich najväčších životných hanieb – moment, keď som siahol na vlastnú životnú poistku. Nerozpráva sa mi o tom ľahko, ani dnes. Je to rana, ktorá nezabolí len mňa, ale aj tých, ktorých si to nezaslúžili. Mojich rodičov. Tí tvrdo pracovali aby mi od malička robili základ pre ako taký štart do života v podobe sporenia životného poistenia. Bol som v takom stave, že som si na pošte vybral peniaze, ktoré mi zatiaľ nepatrili. Mali mi raz pomôcť, keby sa mi niečo stalo, mali byť mojím bezpečím, nie niečím, čo obetujem na oltár hazardu. A ešte horšie – mal som odvahu, alebo skôr zúfalstvo tým oklamať vlastných rodičov. To je moment, ktorý ma dodnes páli, pretože som znovu prekročil hranicu, ktorú som si prisahal, že už nikdy neprekročím. Ale gambler, ktorý padá, nepozná hranice.Všetky peniaze z poistky som vsadil na jeden jediný tiket. Ale tu sa stal zázrak, ktorý neviem vysvetliť inak než tým, že ma niekto tam hore ešte nechcel pochovať. Podarilo sa mi tie peniaze zachrániť. Vrátiť ich v plnej výške, doslova v posledných sekundách. A hoci som to zahral ako zvládnutú vec, vnútri som vedel, že to bola len náhoda, šťastie, nie moje schopnosti. Mohlo to dopadnúť strašne, až tak, že o tom radšej veľmi nehovorím. Ale aj táto epizóda bude v kniha Remíza. Musí byť. Pretože svet závislosti nie je len o prehratých peniazoch, ale o prehratých hodnotách, prehratej morálke, prehratej duši.A pritom si stále myslím, že prvé liečenie mi dalo veľa. Naozaj veľa. Dalo mi poznanie, dalo mi základy, dalo mi pochopenie, čo sa vo mne deje. Akoby mi ukázalo mapu, lenže ja som si po návrate zvolil inú cestu. Nie tú, ktorú som mal. Mal som nástroje, no nepoužil som ich. Mal som šancu, no premrhal som ju. Ale niekedy to tak v živote býva – prvý pokus nestojí za veľa, ale bez neho by človek nikdy nebol pripravený na ten druhý. A ten druhý, ten ma tiež nezachránil. Ale o tom až neskôr...

 

Medzi prvým a druhým liečením bol rok, ktorý mi ukázal, čo všetko dokážem stratiť, ak sa prestanem pozerať pravde do očí. Rok, ktorý bol temný, chaotický a krutý. A presne preto musím o ňom písať. Pretože práve v tých najšpinavších obdobiach života gamblera sa ukazuje, ako naozaj závislosť funguje.

- JK -