Závislosť na hazarde je jednou z najničivejších, pretože zasahuje nielen jednotlivca, ale aj jeho najbližších. Gambler, ktorý sa ocitne v špirále dlhov, často čelí konfliktu medzi potrebou hľadať pomoc a túžbou udržať svoju situáciu v tajnosti. Také zatajovanie dlhov sa stáva formou sebaklamu aj manipulácie, no zároveň je zdrojom hlbokého emocionálneho utrpenia.
Hlavným pocitom gamblera pri zatajovaní dlhov je strach. Strach z toho, že jeho blízki zistia pravdu – a to nielen o peniazoch, ale aj o rozsahu jeho závislosti. Bojí sa sklamania a hnevu svojich najbližších, pretože vie, že ich dôveru zradil. Tento strach ho paradoxne vedie k ďalším klamstvám, čím sa uzatvára do bludného kruhu.
Gambler často prežíva hanbu – nielen pred druhými, ale aj pred sebou samým. Uvedomuje si, že svojou závislosťou ublížil sebe aj svojmu okoliu. Hanbí sa za to, že nemá silu zastaviť sa, a cíti sa ako slaboch. V tichosti si kladie otázky: "Ako som to mohol dopustiť? Ako som mohol sklamať svoju rodinu?" Sebaobviňovanie však neprináša riešenie, iba prehlbuje jeho vnútornú bolesť.
Gambler sa často upína k nádeji, že sa mu podarí dlhy splatiť bez toho, aby ich musel priznať. Verí, že ďalšia hra, ďalší ťah alebo ďalší risk mu prinesú výhru, ktorá všetko vyrieši. Táto nádej je však bezvýchodiskobá pretože ho udržiava v závislosti a odsúva riešenie problému.
Raz za mesiac vám prinesiem časť kapitoly knihy + náhodne moje úvahy, podľa mojich pocitov a nadobudnutých skúseností ;), verím, že vaša odozva mi pomôže uzavrieť knihu a posunúť ju ďalej.
- JK -