en-Deň 51. Tenká línia návratu

Dnešok bol krásne vyplnený, aj keď klasická piatková prednáška ma pekne sklamala, lebo sa začala o pol hodinu neskôr a nebola plnohodnotná. Prednášky sme mali vo veľkej spoločenskej miestnosti, kde sa vždy usadilo celé oddelenie a tieto prednášky si ma postupne získali, až tak, že som si ich začal zapisovať do zošita, robil som si k nim vlastné úvahy a neskôr sa práve tieto zapísané myšlienky stali základom pre texty na stránke Remíza, akoby sa v nich už vtedy rodilo niečo, o čom som v tom čase ani netušil. Bola to zároveň moja posledná prednáška na Prednej Hore, ktorú sme mávali so Stanislavom, psychológom, ktorý bol medzi pacientmi považovaný za absolútne najlepšieho odborníka, aj keď sme ho mali len na piatkových prednáškach, vždy vedel prepojiť teóriu s praktickým životom, vždy dával veciam hlavu aj pätu a jeho spôsob rozprávania človeka vtiahol, akoby bol pri rozprávaní bližšie, než v skutočnosti stál, takže som odchádzal s pocitom, že tieto sedenia mi budú chýbať. Po prednáške nasledoval G-klub, mesačné stretnutie abstinujúcich gamblerov, kam sme ako pacienti chodili, aby sme videli, ako funguje život po liečbe, ako znie reálny hlas niekoho, kto už padol a musel sa postaviť na nohy a zároveň aby sme cítili, že abstinencia nie je jednorazové rozhodnutie, ale každodenná bdelosť, každodenný boj a každodenné priznanie, že už nikdy nemôžeme spustiť z dohľadu vlastnú slabosť. Ešte pred klubom boli prípravy, dvaja pacienti boli vybraní, aby šli do Revúcej nakúpiť občerstvenie, čo bola vždy taká zvláštna malá udalosť, lebo nakupovanie mimo areálu nám pripomínalo svet tam vonku, ktorý sme mali pred očami, ale ešte stále sme doň nepatrili. Témou dnešného klubu bol craving – teda ten zvláštny, vtieravý, do hlavy sa predierajúci stav túžby, ktorá nie je túžbou, ale rozkazom, rozkazom ísť hrať, rozkazom riskovať, rozkazom cítiť adrenalín – lenže, ako vždy, skončilo to pri finančnej kontrole abstinujúceho gamblera, presne tak ako naposledy, pretože akokoľvek sa všetci snažia presviedčať samých seba i nás, že craving je problém, všetko nasvedčuje tomu, že najväčšia dilema abstinenta je práve kontrola nad peniazmi, tie isté peniaze, ktoré im kedysi zobrali vzťahy, domovy, rodiny, sny aj sebavedomie. Jeden abstinent ma dokonca rozosmial, keď povedal, že si finančnú kontrolu robí sám, akoby sa dalo zároveň držať zápalku aj benzín a tváriť sa, že to spolu nebude horieť a ja som sa vtedy v duchu pýtal, či to je ešte "kontrola", alebo už len obyčajné domáce účtovníctvo, pričom všetci abstinenti prikyvovali, že áno, dá sa to, keď to má človek dobre nastavené v hlave a ja som ticho vedel, že keby som to isté povedal ja ako pacient, vysmiali by ma, lebo od pacienta to znie naivne, ale od abstinenta je to sväté slovo, akoby za ním stál zákon alebo Boží príkaz. A práve v tej chvíli som začínal mať v sebe zvláštny odpor voči tomu, ako sa vyvyšovali ich rady a poučky a zároveň som cítil rastúci strach z prichádzajúceho dňa, keď sa ocitnem opäť tam vonku, kde už nebude režim, kde nebude terapeut ani spolupacient, kde žiadna prednáška nebude o pol hodinu neskôr, pretože tam už nebude vôbec žiadna. Tento strach ma nútil pohrrdavo krútiť hlavou nad radami abstinentov, akoby som sa im snažil neveriť len preto, aby som sa menej bál vlastnej budúcnosti. Sedel som na tom klube a pýtal sa sám seba: Ak hovoria, že všetko je o tom, ako to máme nastavené v hlave, aký má potom význam kontrola, ak ju aj tak drží v rukách človek, ktorý ešte pred pár rokmi nemal pod kontrolou ani vlastné ráno, vlastný telefón, vlastné rozhodnutie, ani vlastný dych a aký je vlastne rozdiel medzi recidívou po týždni a recidívou po roku, keď v oboch prípadoch ide o ten istý tichý návrat tam, odkiaľ sme všetci chceli ujsť...A nechám vás, nech si domyslíte, prečo sa na túto otázku pýtam práve ja, aj keď vám to teraz nepoviem nahlas, pretože v mojom prípade nie je všetko také priezračne čisté, ako by sa mohlo zdať a možno práve preto dnes tak intenzívne rozmýšľam, ako hovorili o tom, že hranica medzi návratom a pádom je tenšia, než si človek dokáže predstaviť.

- JK -