Craving. Slovo, ktoré na povrchu znie nevinne, takmer poeticky. Túžba, baženie, volanie niečoho hlboko z útrob tela, čo nedokážeš umlčať. Ale craving nie je len obyčajná chuť na niečo. Nie je to len momentálny záchvev záujmu, ktorý zmizne, keď si dáš pohár vody alebo sa prejdeš po čerstvom vzduchu. Craving je zviera, ktoré sa ti usadí v hlave, v hrudi, v rukách, v každej jednej bunke tela.
Je to hlas, ktorý neprosí, ale rozkazuje. Niečo, čo sa v tebe prebudí, keď si myslíš, že si už vyhral. Keď si mesiace čistý, keď si presvedčený, že už máš situáciu pod kontrolou. Potom príde. Nenápadne. Šepká ti do ucha, že jeden pohárik, jedna stávka, jedno potiahnutie... že to nič neznamená. Že si predsa silnejší ako predtým. A práve tu je jeho sila – v ilúzii, že ho dokážeš ovládnuť.
Čo je craving?
V jazyku neurovedy je craving silná, neodolateľná túžba po látke alebo správaní, ktorá pramení z hlbokých, podvedomých mechanizmov mozgu. V jazyku prežívania je craving zúfalstvo, nekonečný dialóg v hlave, ktorý sa nedá len tak umlčať. Je to biologická aj psychologická pasca.
Mozog, kedysi nevinný, sa preprogramoval. Systém odmien, ktorý nás mal motivovať k jedlu, vode, spojeniu s ľuďmi – bol unesený. Uniesli ho látky, unieslo ho správanie, ktoré v ňom vyvolalo búrku dopamínu. A teraz, aj keď už mesiace nič neberieš, nič nerobíš, tie synaptické spojenia v mozgu stále existujú. Ako prázdne cesty v lese, ktoré si kedysi vyšliapal. Stačí pár krokov a znova sa ocitneš na tej istej ceste.
Ako s ním bojovať?
Bojovať s cravingom nie je len o sile vôle. Tá totiž často zlyháva. A to nie preto, že sme slabí, ale preto, že bojujeme proti biologickému mechanizmu, ktorý je silnejší než my.
1. Prijať, že príde – Craving nie je otázkou "či", ale "kedy". Čím skôr ho prestaneš vnímať ako nepriateľa, ktorého musíš ignorovať, tým lepšie. Musíš byť pripravený. Mať plán.
2. Nepodávať mu ruku – Craving je prefíkaný. Najprv ti nahovorí, že sa len "trochu zamyslíš". Že len "skontroluješ staré miesta". Že sa len "spýtaš, čo robia starí známi". Každé toto rozhodnutie je podanie ruky cravingu. A on ťa už nepustí.
3. Nájsť ventil – Každý craving trvá určitý čas. Nie je nekonečný. Často sú to minúty. Niekedy hodiny. Ale vždy prejde. Kým je tu, potrebuješ niečo, čo ho prekričí. Fyzickú aktivitu, rozhovor, písanie, hudbu. Čokoľvek, čo zamestná tvoju myseľ natoľko, že craving nebude mať priestor.
4. Nepodľahnúť nostalgii – Jedna z najväčších pascí cravingu je, že ťa núti spomínať na "dobré časy". Na eufóriu, na ten pocit uvoľnenia. Ale klame. Nepripomenie ti tie rána, keď si sa nenávidel. Nepovie ti o tých nociach, keď si si sľuboval, že už nikdy viac. Craving je selektívna pamäť, ktorá ťa chce stiahnuť späť.
Nepodceňuj ho !!!
- v prípade, že sa dostaví craving, ktorí nezvládaš neváhaj kontaktovať svoju rodinu či priateľov a rozhovormi nabehnúť na iné myšlienky. V najhoršom prípade kontaktuj linku pomoci: 0800 800 900 !!!
Craving nie je len nálada. Nie je to len slabý moment. Je to závažná súčasť zotavovania, ktorej musíme rozumieť. Nepodceňovať. Nebrať na ľahkú váhu.
Pretože keď sa mu poddáš, nie je to "len raz". Je to návrat na tú cestu, ktorú si mesiace, roky budoval. Možno ešte stojíš pri vstupe. Možno je to len jeden krok. Ale s každým ďalším bude ťažšie otočiť sa späť.
A preto si pripomeň, prečo si začal. Čo všetko si obetoval, aby si bol tu.
A keď príde craving, nezabúdaj – on nie si ty. Je to len ozvena minulosti, ktorá už nemá právo diktovať tvoju budúcnosť.
- JK -
Zdroje:
Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora
Bažení (Craving) - Karel Nešpor
Sebaovládaní - Karel Nešpor