en-36. Jaskyňa za útesom

Obloha sa pomaly menila na odtieň jemnej oranžovej, slnko sa posúvalo nižšie a osvetľovalo skaly tak, že vyzerali takmer zlatisto."Takže sme našli vodu," povedala Dorota s miernym úsmevom, "ale stále nemáme miesto, kde by sme sa pred ďalšou búrkou schovali."Marek si zotrel vodu z pier a kývol hlavou k útesu. "Ten hrebeň tam vyzerá sľubne. Videl som tam niečo ako plytkú žliabinu, mohli by sme sa tam dostať hore bez veľkej námahy."Dorota sa pozrela smerom, kam ukazoval. Skutočne tam bol nenápadný skalný pruh, ktorý sa ťahal nahor ako prirodzený chodník. Nebol strmý, len mierne stúpal a po stranách sa dalo dobre zachytiť."Pohodlnejšie než liezť po machových skalách," prikývla. "Dobre, ideme na to."Vybrali sa k útesu a začali stúpať. Cesta bola jednoduchšia, než čakali – pod nohami mali pevnú zem, skala bola suchá a držala sa dobre aj pod ich hmotnosťou. Dorota šla prvá, skúmala každý krok a občas sa pozrela dole na Mareka, ktorý ju nasledoval s obozretnosťou."Dávaj pozor," poznamenala, keď sa jej pod rukou uvoľnil menší kamienok a skotúľal sa nadol.Marek sa krátko uškrnul. "Hej, lebo by mi určite chýbala rana do hlavy."Dorota sa zasmiala. "To by bola škoda, nie? Prišiel by si o všetky svoje úžasné nápady.""Aspoň by som už nemusel riešiť, kde budeme spať," odvetil sucho a vyšvihol sa vedľa nej na posledný výstup.Keď sa dostali na hrebeň útesu, okamžite si všimli niečo zaujímavé – uprostred skál sa nachádzalo kamenné jazierko. Voda bola čistá, dno posiate drobnými kamienkami a hladina sa len mierne vlnila v dôsledku vánku.Dorota sa nadýchla. "To je ono… Tu sa voda drží. To znamená, že zrážky tu vytvorili ďaľší prirodzený zásobník."Marek si kľakol k jazierku, ponoril ruku a nechal kvapky stekať späť do vody. "Je hlbšie, než som čakal. To znamená, že keď prší, naplní sa a máme zásobu vody aj na suchšie dni."Dorota sa otočila a zodvihla obočie. "Možno sme práve našli dokonalé miesto pre základňu. Máme vodu, máme výhľad… už len strechu nad hlavou."Marek sa postavil a rozhliadol sa. "Lenže kde?"A práve vtedy si to všimli.Na druhej strane útesu, kde kamene ustupovali smerom k pláži na opačnej strane, bol otvor. Prirodzený, tmavý, zahĺbený do skaly.Jaskyňa.Dorota sa zamračila a pozrela na Mareka. "Vidíš to?""Vidím," prikývol a podišiel bližšie k okraju hrebeňa. "To vyzerá ako skutočná jaskyňa. Ak je dostatočne hlboká, mohla by byť lepším úkrytom než čokoľvek, čo postavíme vlastnými rukami."Dorota sa zamyslela. "A čo ak tam už niečo žije?"Marek sa uškrnul. "Vieš, že som si práve predstavil obrovského medveďa?"Dorota prevrátila oči. "Sme na tropickom ostrove, Marek. Ak tam niečo je, bude to skôr hmyz, netopiere alebo hady."Marek pokrčil plecami. "Super. To znie ešte lepšie.""Len jedno z toho vieš zabiť a zjesť," podpichla ho Dorota a zamierila k jaskyni.Spolu zišli zo skál späť na pevnejší terén a začali sa blížiť k tmavému vchodu. Keď sa dostali dostatočne blízko, Marek sa oprel o kameň a zahľadel sa dovnútra."Vyzerá to hlbšie, než som myslel," poznamenal a siahol po kus dreva, ktorý predtým zobral na skúmanie terénu. Hodil ho dovnútra a započúval sa.Dopadlo na zem s dutým zvukom."Neznie to ako priepasť," skonštatoval. "A ani sa odtiaľ neozval rev nejakého monštra, takže to je asi dobré znamenie."Dorota si skrížila ruky na hrudi. "Dôležitá otázka – vieme sa tam aspoň postaviť?"Marek pokrčil plecami. "To zistíme len tak, že tam vojdeme."Dorota naňho skepticky pozrela. "Mám pocit, že raz nás tvoje experimentovanie dostane do vážnych problémov.""Ale zatiaľ nie, však?" uškrnul sa.Dorota pokrútila hlavou a vydýchla si. "Fajn. Tak to skúsme."Spoločne zamierili k vchodu a pri jeho prahu sa ešte raz pozreli na seba."Ak tam bude kostra nejakého stroskotanca, asi sa otočíme a utečieme, že?" podpichla ho Dorota.Marek sa zamyslene dotkol brady. "Záleží, či má ešte so sebou nejaké zásoby."Dorota ho buchla do ramena. "Si strašný."Marek sa zasmial. "Hej, hej. Ale povedz mi – ak to tam nebude plné obrovských pavúkov, mohla by to byť dobrá základňa, nemyslíš?"Dorota sa pousmiala. "Áno. Už len objednať posteľ a nábytok z Ikei."Marek sa naoko vážne zamračil. "Myslíš, že doručujú aj na opustené ostrovy?"Dorota sa uškrnula. "No… ak by už mali takúto dopravu, mohli by nás rovno odviezť domov."Marek sa krátko zasmial a pokrútil hlavou. "Tak poďme, možno tam niečo zaujímavé nájdeme."A s tým sa obaja odhodlali prekročiť prah jaskyne, pričom netušili, čo ich čaká vo vnútri.

- JK -