en-256. Večer lásky

Pláž sa ponorila do jemného súmraku. Obloha horela oranžovo-červenými odtieňmi a oceán odrážal posledné lúče tak, že vyzeral ako nekonečné more iskier. Dorota sedela pri ohni a jemne obracala kúsky ovocia, ktoré položila na rozpálený kameň. Vôňa sa miešala s dymom a soľou vo vzduchu, vytvárala zvláštnu, ale útulnú harmóniu.
Marek práve dokončil prístrešok, posledný list pritlačil medzi konáre a potom sa usadil k nej. "Vieš, že takto to vôbec nevyzerá ako prežitie?" usmial sa. "Skôr ako… večera niekde na terase s výhľadom."
Dorota zdvihla obočie a podala mu kúsok opečeného ovocia. "No, terasa je z palmových listov a miesto vína máme kokosovú vodu… ale inak, asi máš pravdu."
Jedli mlčky, občas sa na seba pozreli a usmiali sa. Nebolo treba slov – atmosféra ich obklopovala a držala spolu. Oceán šumel v rytme, ktorý ich upokojoval, hviezdy začínali presvitať cez stmievajúce sa nebo.
Dorota položila dlaň na Marekovu ruku. "Vieš, čo mi tu chýba?"
"Čo?" spýtal sa.
"Hudba. Ale možno je lepšia táto – šum oceánu, praskanie ohňa, náš dych."
Marek sa naklonil a pobozkal ju. Jemne, opatrne, akoby skúšal, či smie. Dorota mu bozk opätovala, potom sa zasmiala. "Vieš, že už mi netreba hudbu? Stačí toto."
Ležali na piesku, nad sebou mali nebo plné hviezd. Dorota sa k nemu pritúlila, Marek jej prechádzal prstami po vlasoch. Oheň ešte tlel, jeho svetlo ich obaľovalo do jemnej žiary.
"Myslela som," zašepkala Dorota, "že všetko krásne som nechala za sebou, keď sme sa ocitli tu. Ale teraz cítim, že to najkrajšie práve začína."
Marek jej pohladil líce, pery sa im znovu spojili. Tentokrát už bez váhania. Objímali sa, dotýkali sa navzájom so zmyslom pre nežnosť, akú objavia len tí, čo prešli bolesťou a strachom.
Noc ich prijala. Zovretí v náručí sa smiali aj mlčali, striedali bozky s dlhými pohľadmi, až zabudli, že sú na ostrove. V ich srdciach nebolo prekážok, len pocit, že patria k sebe – silnejšie než kedykoľvek predtým.
Oheň napokon dohorel a zostala len žiara uhlíkov. Nad nimi sa trblietalo tisíc hviezd a oceán šepkal, že svet je ešte väčší, než si dokážu predstaviť. Ale pre nich bol celý vesmír uzavretý v tých pár metroch piesku, kde sa milovali a kde sa ich životy spojili.
- JK -